Básnická tvorba

[Viac o autorke]
[Mohlo sa to skončiť aj inak]
[Básnická tvorba]
[Obľúbené vtipy]

V lese

Prechádzam sa v temnom lese,
s krásnou piesňou na perách.
Vtom zastanem v nemom dese,
moje srdce zviera strach.

Ďalšie kroky…šepot stromov.
Sama som sťa v plote kôl.
Ešte dnes sa vrátim domov.
Keď tu zrazu vreskot z hôr.

Už len mlčky ďalej kráčam,
bola to len ozvena.
Odvahu však znova strácam,
och nie, čo to znamená?

Ktosi visí na haluzi.
Rozšklebená mŕtvola.
Sivé vlasy, husté fúzy,
vedľa ďalšia potvora.

Obesenci na mňa pozrú
a obaja spustia reč.
Už mi v očiach slzy mrznú.
Bože dobrý,ja chcem preč!

Vyziabnuté, chladné ruky
vystierajú dopredu
a hrozivé, hlasné zvuky
sprevádzajú krutú tmu.

Bez pohnutia – ako socha
stojím v lese tajomnom.
Prebudí ma chladná sprcha?
A vtom udrie blízko hrom.

Obesenci zaškeria sa.
“Prišla naša hodina,
temno volá – zbohom krása,
poď, budeme rodina!”

Odviažu sa, skočia dolu,
“tebe nepomôže nik.
Máš ty proste dievča smolu…”
Reč prerušil strašný krik...

Vrabec

Na okno si sadne vrabec.
Ponúknem mu hrozna strapec.
Vrabec hrozno zobne,
Do oka ma ďobne,
Už mám tmu aj vo dne.

Čokoláda

Prvý kúsok čokolády.
Sladkosť zväčší moje vnady.
Potom kúsok druhý.
Vôkol úst mám čmuhy.
Ďalej napchávam sa.
Au, zub vpravo
No dofrasa.
Do kresla si sadám,
Takmer do mdlôb padám.
Zubár berie kliešte.
Uškŕňa sa ešte.
Bránim sa ja zdravo.
Hryznem silno, dravo.
Zubárov prst – krása
Krvou zalieva sa.
A ja ujdem hravo.

Biela krása

Zima lezie do kostí,
Pomaly a kruto tiež.
Prichádza čas starostí,
Pod perinu rýchlo bež.

Jazero už zamrzlo.
Sťa zrkadlo hladké je.
Blízko v snehu čosi vrzlo,
Tu vonku sú záveje.

Vrabce správu donesú:
Aj tam u nás sneží,
Stromy pekne biele sú,
Všade už sneh leží.

Vietor zimnú pieseň spieva,
Hojdá vločky snehové.
A vonku sa rýchlo stmieva,
Nebo je sťa kovové.

Príroda už tíško spí,
Zahalená v bielom je.
Medveď sen svoj zimný sní,
Sen, v ktorom sú nádeje.

A keď vietor občas stíchne,
Hneď pohoda nastane,
Všetko v lese si oddýchne
A ty sadni na sane.

Radosť z prázdnin

Prázdniny k nám prichádzajú,
To ty iste vieš.
A ľudia sa usmievajú,
Tak sa s nimi teš.

Zbaľ si kufre priateľ drahý
A príď na ostrov,
Navštív ten svet, kde my mladí
Máme skrýšu snov.

Pozvi všetkých kamarátov
No rodinu tiež.
A na lúke, plnej kvetov
Naproti im bež.

Otvor náruč, rozdaj radosť,
To je správny smer.
Nenávisti bolo už dosť,
To mi teda ver!

Aj ty dúfaš, že príde čas
Mieru pokoja?
Je to túžba každého z nás,
Nemám ju len ja!