Darček pre mamu

[Viac o autorke]
[Mohlo sa to skončiť aj inak]
[Básnická tvorba]
[Obľúbené vtipy]
 

Zoznam poviedok
[Darček pre mamu]
[Dovolenka ako sen]
[Drahé korčule]
[Falošný úsmev]
[Hudba v srdci]
[Kvetinka v sivom pekle]
[Micka a havko]
[Nebezpečné stretnutie]
[Pozoruhodný prázdninový príbeh]
[Spomienka na rodinný výlet]
[Šťastný život s mužmi]
[Znamenie vášne]

  

Darček pre mamu

„Konečne,“ vydýchla si Adriana. „Ešte si založím kópiu tohoto referátu a vitaj zaslúžený víkend.“ Zamkla dvere prázdnej kancelárie – jej kolegyňa nedávno odišla pre syna do škôlky – a vkročila na mrazivú januárovú ulicu. „Onedlho sa objímem s milovanou dcérkou a strávime spolu nádherný koniec týždňa,“ tešila sa. Už iba zopár krokov k autu… Zrazu sa v Adrianiných očiach zaleskli slzy. „Ach, tá bolesť, odporná bolesť! Moja úbohá noha, au moja noha!“
„Teta, ste v poriadku?“ oslovilo ju akési dieťa. Adriana svoju odpoveď zašepkala z posledných síl. Prebrala sa až v nemocnici.
„Mama sa ešte stále nevrátila. Určite sa jej stalo niečo hrozné. V piatok predsa nikdy neostáva tak dlho v práci,“ uvažovala Lenka smutne, šijúc sukňu pre kamarátku. Jej vnútorný monológ prerušilo hlasné zvonenie.
„Ahoj dcérka moja,“ začula v telefóne mamin hlas. „Tak veľmi som sa tešila na tvoj milý úsmev a víkendovú lyžovačku, lenže…“ Na chvíľu sa odmlčala. „Som v nemocnici so zlomenou stehennou kosťou.“ Lenka zbledla. Prečo práve jej mamu postihlo také nešťastie?
„Zajtra ťa prídem navštíviť mami,“ povedala rozhodne na záver dlhého rozhovoru.
„V noci ostanem sama,“ premýšľala, ležiac v príjemne teplej posteli. Mamina mladšia sestra má chrípku, druhá teta si užíva romantické chvíle s priateľom v rakúskych Alpách a otec? Aj on si užíva – s tou večne našminkovanou a afektovanou potvorou – kvôli ktorej mamu a mňa minulé Vianoce opustil. A čo tak suseda z druhého poschodia? …“ Vtom ju premohla únava.
Nasledujúce predpoludnie ju zobudilo čvirikanie hladných vrabcov. Lenka otvorila okno... Onedlho priletelo k nasypaným omrvinkám prvé vtáčatko. Dievčina vrabčeka chvíľu sledovala a potom sa pobrala do nemocnice.
Izba, kde ležala jej mama, stála na konci dlhej, zapáchajúcej chodby.
„Ja počkám vonku,“ usmiala sa na Lenku sestrička. Lenka úsmev opätovala
a spôsobom mladej dámy otvorila dvere.
„Ahoj mami,“ zaštebotala a sadla si na okraj postele. Adriana ju láskavo objala. Návštevný čas im rýchlo uplynul.
„Som tak nešťastná,“ zdôverilo sa dievča za súmraku susedke. „Mama si včera zlomila nohu. A tak bude namiesto oslavy narodenín civieť na špinavé nemocničné steny! A to všetko kvôli nejakému nezodpovednému blbcovi, ktorý neočistil chodník od ľadu!“ Susedkine pokojné a optimistické slová Lenkin hnev zmiernili. Lenka sa s dámou v strednom veku spriatelila iba nedávno, keď sa jej jediná dcéra vydala za oceán. A rozumela si s ňou omnoho lepšie ako s rovesníčkami. Aj teraz takmer bez dychu počúvala susedkine zážitky z krajiny vychádzajúceho slnka.

Prekrásne fotografie v albume v nej prebúdzali rozprávkové predstavy a chutný tvarohový koláč jej zlepšil náladu. „Niekedy ho môžeme spolu upiecť,“ žmurkla žena na Lenku po vypočutí si úprimnej pochvaly. Dievča s úsmevom poďakovalo.
„Je tu super, no už musím odísť,“ zahlásilo onedlho. „V pondelok máme písomku z matiky. Chcem mať na vysvečku dvojku.“
No nesústredila sa na žiadny príklad.. A v pondelok odovzdala prázdny papier. V tej chvíli ju baňa vôbec netrápila. Veď vďaka svojej usilovnosti a inteligencii si známku veľmi ľahko opraví.
„Teraz je omnoho dôležitejší darček pre mamu,“ premýšľala v duchu cestou zo školy.“ Stále však nedostávala nápad. A čas neľútostne ubiehal.
„Zatiaľ som mamičke nič nekúpila,“ posťažovala sa Lenka susedke v predvečer narodenín. „Poraďte mi prosím!“
„Počkaj chvíľu,“ odvetila susedka. A pobrala sa do kuchyne.
„Nádhera,“ vykríkla dievčina nadšene, keď mu žena ukázala obrázok v módnom časopise. „Majú farbu maminých očí.“ Potom tichším hlasom dodala: „Presne toľko stoja moje vysnené nohavice. Tie si ale dokážem sama ušiť.“ Susedka mlčky prikývla. Veď Lenka bola napriek svojmu nízkemu veku – pätnásť rokov – výbornou krajčírkou.
„A mohla by si tiež upiecť koláč,“ pokračovala žena polohlasne. Lenka návrh slušne odmietla.
„K príprave jedla cítim odpor,“ vysvetľovala svoje rozhodnutie. „Ešte stále som nezabudla na hroznú scénu, keď tá fľandra – otcova milenka - neľútostne skritizovala môj kuchársky výtvor. Už nikdy viac nevezmem do rúk hrniec a varechu!“ Susedkine slová ju napokon presvedčili. A s odhodlaním venovať mame vlastnoručne upečený koláč si obliekla zásteru.
„Všetko najlepšie k narodeninám mami,“ vyriekla láskavo o niekoľko hodín. „Vieš, si tak super…“ Siahla do tašky. Malý štvorček v ozdobnom kvetinovom papieri skrýval milé tajomstvo. Adriana darček opatrne rozbalila.
„Sú prekrásne. Nedokážem nájsť vhodné slová…“ Zrazu na nemocničné lôžko dopadli lúče slnka. Strieborné náušnice, zdobené zafírom, sa zaleskli v celej svojej kráse.
„A ešte jeden darček,“ pokračovala dcéra s milým úsmevom. „Trochu mi pomohla susedka.“
Adriana koláč ochutnala a po líci sa jej skotúľala slza radosti.
„To je tá najkrajšia vec, akú si mi kedy darovala. Veď si prekonala samu seba. Som na teba nesmierne hrdá!“ Pohladila dcéru po vlasoch a znova si odhryzla z koláča. Lenka ju nasledovala. A o pár minút neostala v krabici jediná omrvinka.