[Viac o autorke]
[Mohlo sa to skončiť aj inak]
[Básnická tvorba]
[Obľúbené vtipy]
 

Zoznam poviedok
[Darček pre mamu]
[Dovolenka ako sen]
[Drahé korčule]
[Falošný úsmev]
[Hudba v srdci]
[Kvetinka v sivom pekle]
[Micka a havko]
[Nebezpečné stretnutie]
[Pozoruhodný prázdninový príbeh]
[Spomienka na rodinný výlet]
[Šťastný život s mužmi]
[Znamenie vášne]

Spomienka na rodinný výlet

„Erik vstávaj, prídeš neskoro do školy!“ začul chlapec sestrin hlas. V tej chvíli v rozhlase oznámili presný čas. Rýchlo schmatol tašku a vletel do predsiene.
„Raňajkovať nebudeš?“ zakričal otec z kúpeľne. „Zober si aspoň voľačo z chladničky.“
„V škole máme bufet,“ odvetil syn.
Za jeho bežecký výkon by sa nemusel hanbiť ani Ben Johnson. Pred školskou budovou si vydýchol. Vedel som, že to stihnem! A stisol kľučku. Zatvorené! Stačil jediný pohľad na hodinky. Ukazovali štyri minúty po ôsmej. Cez vyučovanie sa cítil mizerne. Hlavne chémia mu pripomínala peklo. Odpovedal. Na jeho konte pribudla ďalšia päťka z tohto predmetu. Erikov neúspech v škole bol však iba slabým odvarom nepríjemných udalostí ďalšieho obdobia.
V utorok, po návrate zo školy, ho mama privítala s otvorenou náručou.
„Vitaj doma, oslávenec!“ Okolo štvrtej sa v byte objavil otec s Monikou, s chalanovou mladšou sestrou.
„Všetko najlepšie k narodeninám!“ zapriali mu jednohlasne.
„A teraz choď do obývačky,“ pokračoval otec, „čaká ťa tam skvelé prekvapenie.“
„To som ale zvedavý,“ usmial sa šestnásťročný mládenec. „Fíha, aký nádherný bicykel!“ zvolal nadšene. „Mám radosť jak blcha!“
„Čo poviete na výlet k rieke?“ navrhol otec po vďačnom synovom objatí. „Dlho sme tam neboli.“
„Výborný nápad,“ súhlasili ostatní členovia rodiny.
„Aspoň si vyskúšam ten bicykel,“ dodal chlapec a odišiel do svojej izby. O necelú hodinu sa rodina priblížila k vodnému prúdu. Sadli si do trávy na deku a pustili sa do rozhovoru. No po krátkom čase sa začal odohrávať krutý osud. Monika pozrela na oblohu. Slnko bolo skryté za tmavošedými, ťažkými mrakmi.
„Nepôjdeme naspäť?“ spýtala sa. „Určite bude búrka!“ Všetci nasadli rýchlo na bicykle a šliapli na pedále. Zrazu chlapec začul za sebou sestrin výkrik a strašný hluk. Prudko zabrzdil. Ani rodičia nepokračovali v ceste. Všetkým sa naskytol žalostný pohľad. Dievčina, padajúca dolu kopcom a bicykel, ležiaci na svahu.
„Len to nie!“ vykríkla mama a ponáhľala sa k dcére. S poskytnutím prvej pomoci nemala žiadny problém. Tiež otec a brat rýchlo dobehli k zranenému dievčaťu. To začalo onedlho vnímať okolie. Všetci si vydýchli. Lenže ich radosť trvala krátko.
„Bolí ma pravá noha!“ zašepkala Monika so slzami v očiach. „Nedá sa to takmer vydržať!“
„To mi je veľmi ľúto,“ vyriekol Erik potichu, držiac ju za takmer ľadovú ruku. Dažďové kvapky, stekajúce po vlasoch a po tvári vôbec nevnímal. Dokonca si nevšímal ani blízke udierania hromu. Otec posadil dcéru k sebe na bicykel a ponáhľal sa do najbližšej nemocnice. O Monikin bicykel sa nikto v tom čase nestaral. Pokrivený stroj ostal ležať na lesnej ceste. V nemocnici ich prijal starší lekár. Po dôkladnom vyšetrení im ukázal röntgenový snímok.
„Je to vážna zlomenina?“ spýtal sa brat potichu.
„Ani nie, žiadne obavy,“ odvetil muž v bielom plášti. „O mesiac bude určite v poriadku. A teraz ti dám sadru,“ prihovoril sa mladej pacientke. Monika sa kvôli nepríjemnému zraneniu musela na určité obdobie vzdať obľúbeného športu. To Erika strašne zarmútilo. Prečo sa to stalo práve na jeho narodeniny? A práve jeho sestre, úspešnej hráčke volejbalu? Svoj smútok pred okolím neskrýval. Otcovi, ktorý ho ďalšie ráno zobudil, sa ušlo zlostné odvrknutie. Muž zareagoval pokojne.
„Trápiš sa kvôli Monike?“ Syn neodvetil. Mlčky zjedol raňajky a pobral sa do školy. Jeho správanie prekvapilo tiež spolužiakov. Hlavne počas matematiky. Na zlú známku z previerky zareagoval roztrhaním papiera. Potom sedel ticho na stoličke, bez akejkoľvek reakcie na učiteľkine otázky.
„Čo sa ti stalo?“ zaujímali sa spolužiaci. Erik sa im nechcel zdôveriť.
„To nie je vaša starosť!“ A viac sa s nimi nebavil. Na konci vyučovania ho na chodbe zastavila triedna.
„Niečo som sa o tebe dozvedela!“ povedala prísne. Aký máš problém?“ Chlapec na ňu mlčky pozrel a vybehol z budovy. Ďalšiu časť dňa sa rozhodol stráviť v meste. S jediným cieľom, kúpiť Monike nejaký darček. Dúfal, že sestra aspoň na chvíľu zabudne na zlomenú nohu a na stratený bicykel. Pomaly sa prechádzal po ulici plnej obchodov. Zrazu v jednom výklade voľačo zbadal. Nazrel do peňaženky a vkročil do predajne. Po návrate domov zamieril do sestrinej izby. Monika darček okamžite rozbalila.
„Kde si ju kúpil?“ zvolala radostne. „Celý mesiac som tú knihu nemohla zohnať!“
„Na Obchodnej,“ odvetil brat. „Dnes predpoludním tam dostali tovar.“
„Už sa teším, keď ju začnem čítať,“ dodala Monika a vďačne brata objala. Potom sa súrodenci pobrali do kuchyne. Na stole ostalo ležať najnovšie dielo od Stephena Kinga. O krátky čas prišli rodičia. Erik pozrel prosebne na otca.
„Prepáč, ráno som sa správal nevhodne...“
„Si smutný kvôli Monike?“ prerušil ho otec. Erik súhlasne prikývol. „Tvoj smútok jej nepomôže. No určite to dopadne dobre.“
„Takže mi odpúšťaš?“ pokračoval syn v dialógu. Otcova kladná odpoveď ho potešila.
Štyri týždne od výletu nastal pre Moniku významný deň. Do nemocnice ju odviezol otec. Usmiata dievčina vstúpila do ordinácie. Domov sa však vrátila zarmútená a s plačom sa zamkla vo svojej izbe. Zrazu niekto zaklopal.
„Môžem ísť ďalej?“ začula z predsiene mamin hlas. Dievčina pomaly odomkla.
„Chcem byť chvíľu sama,“ odvetila. Z miestnosti vyšla až v čase večere. Aj Erika lekárska správa zarmútila. Zle zrastená kosť – to znamená… Koniec Monikinej volejbalovej kariéry. A tiež mierne krívanie. Alebo nepríjemná operácia. Na druhý deň ju otec odviezol k základnej škole. Pred budovou stáli spolužiačky.