Nebezpečné stretnutie

[Viac o autorke]
[Mohlo sa to skončiť aj inak]
[Básnická tvorba]
[Obľúbené vtipy]
 

Zoznam poviedok
[Darček pre mamu]
[Dovolenka ako sen]
[Drahé korčule]
[Falošný úsmev]
[Hudba v srdci]
[Kvetinka v sivom pekle]
[Micka a havko]
[Nebezpečné stretnutie]
[Pozoruhodný prázdninový príbeh]
[Spomienka na rodinný výlet]
[Šťastný život s mužmi]
[Znamenie vášne]

 

Nebezpečné stretnutie

Centrum mesta bolo takmer ako vymreté. Len občas prebehol po ulici nejaký človek, ponáhľajúci sa na autobusovú zastávku. Silný vietor vrážal do otvorených dáždnikov a nemilosrdne lámal ich kovové kostry. Ani obrovské dažďové kvapky nahnevaných zúfalcov nešetrili. Ľuboš, ktorého búrka zastihla niekoľko metrov od domu, poriadne zmokol. Mal som si zobrať tú šuštiakovú vetrovku, pomyslel si po piatom kýchnutí. Na výťah nečakal. Veď počas búrok sa tá stará rachotina, ako ho nazýval, neustále kazí. Mal pravdu. Medzi druhým a tretím poschodím visela prázdna kabína.
Len čo sa prezliekol, počasie sa úplne obrátilo a vylákalo na večernú prechádzku množstvo ľudí. Rodičov so šantiacimi deťmi, zamilované dvojice, držiace sa za ruky a pozerajúce na oblohu posiatu hviezdami, no tiež starčekov a starenky, ktorí uprednostnili svieži vzduch pred televíznym programom.
Počas opakovania si neľahkej maturitnej otázky z literatúry vyrušilo Ľuboša štrngotanie kľúčov.
„Nehorázne dlho sme čakali na hraniciach,“ informoval ho mladší brat. „Aspoň že som zohnal tie tenisky.“ Ľuboš nazrel do igelitky.
„Sú skutočne fasa,“ prisvedčil. „Pred treťou volal akýsi pán,“ otočil sa k otcovi, „je to vraj veľmi súrne. Lístok som nechal na stole v tvojej pracovni.“ Otec vykrútil napísané telefónne číslo. Muž, ktorý sa onedlho ozval hlbokým hlasom z druhej strany linky, sa slušne predstavil a po krátkej odmlke sa pustil do rozprávania.
„Kto to bol?“ spýtala sa manželka.
„Jeden pán. Kúpil dcére dvojizbový byt a naletel pritom podvodníkom. Teraz hľadá dobrého právnika.“
Nasledovné predpoludnie zaklopal na dvere vkusne zariadenej kancelárie jednoducho oblečený muž so smutným pohľadom.
„Som Anton Tukiň, smiem ísť ďalej?“
„Nech sa páči,“ usmiala sa sekretárka, „môj šéf Vás už očakáva.“ Zúfalý klient oboznámil Ľubošovho otca s takmer celým životopisom a ukázal mu rodinné fotografie. Z prvej vážne hľadela už niekoľko rokov nebohá manželka, na druhej bola dcéra so zaťom a dvojročným synčekom.
„Ďalšie dieťa je na ceste,“ dodal pán potichu. „Mladí si nedávno vybrali nábytok. Sedaciu súpravu do obývačky, kuchynský stôl so stoličkami, manželské postele...“ Po návštevníkovom odchode si právnik odpil z vychladnutej kávy a zahĺbil sa do zbierky zákonov. Oklamaný pán nebol toho dňa jediným klientom. Do skončenia pracovnej doby prišli pre právnu radu ešte piati ľudia. Telefón na stole zo smrekového dreva vyzváňal takmer bez prestávky.
Ani manželka Kristína sa v robote nezastavila. Ako šikovná kaderníčka bola totiž známa v celom meste a každá zákazníčka s ňou bola mimoriadne spokojná. Ľuboš a Marcel sa po skončení vyučovania venovali svojim záujmom. Mladší chodieval do posilovne a na konverzačný kurz taliančiny, starší sa pripravoval na blížiacu sa maturitu. Život šťastnej rodiny ubiehal pokojne. Až kým sa do vedľajšieho vchodu nenasťahovala mladá dvojica s obrovským hnedým psiskom.
„Tá doga nevyzerá veru sympaticky,“ komentovala Kristína jedného dňa po návrate z práce. „A behá vonku bez náhubku!“
„Máš pravdu,“ prisvedčil manžel. „Už som to susedom niekoľko ráz povedal. No ako počujem, celkom zbytočne.“
Arogantní susedia nechali svojho miláčika bez náhubku aj napriek upozorneniu polície a zaplateniu pokuty.
„Takú smiešnu sumu si zarobím ľavou rukou,“ prevravel muž posmešne, keď sa strážca zákona vzdialil. Jeho výstredne oblečená priateľka súhlasila. Zúrivé psisko na každého vrčalo a cerilo ostré zuby. Ľuďom pri náhodnom stretnutí sa s ním tuhla krv v žilách. Majiteľov nepresvedčilo ani zdesenie v detských očiach, či plač, keď sa na niektoré dieťa nahlas rozštekal.
„Raz sa stane tragédia,“ zašepkal Ľuboš, keď z okna pozoroval, ako sa hnedá šelma zakráda po ihrisku. Akési dievča začalo prenikavo kričať. Doga kráčala priamo k nemu! Divokými očami sledovala vrieskajúcu tmavovlásku a v pootvorenej papuli jej svietili nebezpečné zubiská.
„Tí susedia sa už načisto zbláznili,“ pokračoval Ľuboš rozhorčene, „čo nevidia, že to ich monštrum...“ Vetu prerušili tri krátke zapískania.
„Monštrum,“ chystajúce sa zaútočiť, sa okamžite obrátilo a upaľovalo k svojim majiteľom. Muž ho poškrabkal za ušami, objal vyzývavo nalíčenú priateľku okolo pása a onedlho trojica zmizla vo vchode. Až vtedy si deti vydýchli a pokračovali v obľúbenej hre.

Konečne nastal deň, na ktorý sa Ľuboš tak starostlivo pripravoval. Veď rodičia mu za úspešné zvládnutie maturitných skúšok sľúbili perfektnú motorku. Tiež Marcel, ktorý sa do predajne vybral s otcom a bratom, nešetril chválou.
Určite zmaturujem na jednotky, zaumienil si Ľuboš, keď kráčal ku stolu so zeleným obrusom. Nemýlil sa. Všetky odpovede zvládol bez problémov.
„Ľuboš, tvoja odmena je zaslúžená,“ potešili sa rodičia, keď im syn vo štvrtok večer ukázal maturitné vysvedčenie.
„A iste spravíš aj prijímačky na žurnalistiku,“ doplnil ich Marcel.
O dva dni pribudla v rodinnej garáži vytúžená strieborná motorka. Nadšený mládenec sa ju hneď po obede rozhodol vyskúšať. Prázdne ulice lákali k rýchlej jazde, ale on nemienil hazardovať so životom. Pred večerou chvíľu previezol brata – sledovaný závistlivými pohľadmi chalanov z okolitých vchodov.
„Tá motorka nemá chybu!“ vyriekol Marcel vo výťahu. „A keby si videl Heňa s Jakubom! Tie ich prekvapené pohľady, plné závisti...“
„Nechváľ ju tak veľmi, lebo sa pokazí,“ zareagoval Ľuboš, odomkýnajúc byt.
V nedeľu vstal hodinu po východe slnka. „Idem s Dianou na výlet,“ oznámil mladšiemu bratovi, keď sa s ním takmer zrazil v predsieni. „Povedz mame, že obed si kúpim niekde za mestom.“
„Šťastnú cestu,“ zaprial mu Marcel a odkráčal do svojej izby. Starí rodičia, u ktorých Diana bývala, nabalili vnučke voňavé koláče.
„Teraz určite neumrieme od hladu,“ poďakovala mladá dvojica a zbehla dole schodmi. Po niekoľkých kilometroch jazdy sa ocitli pri lúke, plnej kvetov. Blízko zurčal zatiaľ ešte čistý potôčik. Ideálne miesto na romantiku.
V tom období sa rodine zdalo, že ich šťastie je nekonečné. Všetkým sa nesmierne darilo. Ľuboš úspešne zvládol prijímačky na Vysokú školu a jeho vzťah s Dianou bol nádherný. Marcel ukončil školský rok s vyznamenaním, otec vyriešil prípad podvodu s bytom a mama zvíťazila v súťaži tvorby slávnostných účesov. Dokonca si už pomaly začínali zvykať na susedových psa. Lenže netušili, že tá hnedá beštia im spôsobí strašnú tragédiu.
Desiaty prázdninový večer sa Kristína chystala osláviť svoje štyridsiate narodeniny.
„Marcel, skoč prosím do obchodu,“ oslovila syna, krájajúc žltý melón. „Po večeri by dobre padla nanuková torta.“ Chlapec mlčky vypol počítač a vzal si nákupnú tašku s peniazmi. Jeho brat sa v tej chvíli ponáral do chladivých vĺn jazera, Diana si v tieni pochutnávala na cukrovej vate a otec zamykal dvere kancelárie. O tridsať minút vyšiel Marcel s nákupom z predajne. K domu kráčal ľudoprázdnou ulicou. Ostré slnko mu nepríjemne svietilo do očí. Zajtra si kúpim slnečné okuliare, zaumienil si. Bol len niekoľko metrov od vchodu, keď zrazu... Začul za sebou vrčanie. Spočiatku slabé, jeho hlasitosť sa však stupňovala. Preľaknuto zastal. Obrátil sa. A ocitol sa zoči – voči susedovej doge, pripravenej na útok. Hnedá ozruta si chlapca premeriavala divokým pohľadom a z papule jej tiekli sliny. Chalan pozrel na zem. Žiadna palica, žiaden väčší kameň, ktorým by sa mohol brániť. Chcel zavolať o pomoc. Jeho stiahnuté hrdlo ale nevydalo nijaký zvuk. Prudko sa otočil a pustil sa do behu. Nestačil ani len strčiť kľúč do zámky, keď na šiji pocítil horúci dych a v pravom ramene ostré psie hryzáky. Rozzúrené psisko pokračovalo v útoku... Po chvíli upadol zranený chlapec do bezvedomia.
Onedlho sa na miesto tragédie dostavil Ľuboš.
„To nemôže byť pravda,“ zvrešťal, keď zbadal zúriacu potvoru so zakrvavenou papuľou. Prenikavo zatrúbil. Doga prudko vyskočila. „Prečo odtiaľto nezmizneš, ty zúrivá beštia?“ pokračoval Ľuboš s chvejúcimi sa hlasom a z líca si zotrel slzu. Doga odpovedala hlasným zavrčaním a rozbehla sa oproti motorke. Z očí jej sršali blesky hnevu. Mládenec zvýšil rýchlosť. Lenže ani to zúrivú beštiu neodradilo. Štekajúc utekala k hnedovlasému opovážlivcovi. Ľuboš už zabrzdiť nestihol.
Veterinár ukončil život zrazeného psiska smrtiacou injekciou. Majiteľ dogy, ktorý napriek svojej prítomnosti nezabránil tragédii a neposkytol Marcelovi prvú pomoc, sa tváril ako majster sveta. Po vyšetrení celej udalosti, kde vyšli na svetlo jeho nelegálne obchody s detskou pornografiou, ho strážcovia zákona strčili do basy. Ani priateľka, u ktorej bolo zistené spolupáchateľstvo, sa väzenským múrom nevyhla.
Marcel sa z bezvedomia prebral začiatkom babieho leta. Okolie však vôbec nespoznával. Pamäť sa mu vrátila až po týždni. Túto radostnú udalosť potom oslavoval spolu s rodinou a priateľmi každý rok. Ako svoje druhé narodeniny.